Bude to už 29 rokov, čo som sa stala mamou po prvý krát. Ten deň si pamätám akoby bol včera. Hneď ako môj syn prvýkrát zakričal, bolo mi jasné, že pre túto osôbku som ochotná kedykoľvek položiť život. No a ešte si pamätám, ako som sa hnevala na slnko, ktoré šlo po oblohe ďalej svojou cestou a vôbec si neuvedomilo, že sa vesmír zmenil. Lebo ja som MAMA.
Áno, je nás na tejto Zemi už možno tri miliardy matiek. A väčšina z nás berie túto rolu ako jedinečnú, neopakovateľnú a celoživotnú. Lebo také sme.
Najprv deti nosíme vo svojom tele. A delíme sa o krv, živiny a nesieme hmotnosť navyše. Je to nekomfortné a náročné, ale my sa tešíme. S bolesťou porodíme a v noci vstávame, počas dňa sa k ničomu poriadne nedostaneme, strácame slovník dospelého človeka, dojčíme, špeciálne varíme, nemáme na seba čas, ale nemenili by sme. Potom pracujeme s ich vzdorom, učíme ich rozprávať, spievať, poznávať svet a socializovať sa. Ale my to robíme rady. No a v škole im pomáhame, robíme servis, podporujeme ich koníčky, neustále sme v strehu, chránime ich. A oni vojdú do puberty a celé naše snaženie poprú! Ale my ich aj tak milujeme. A keď odídu spod rodičovskej strechy, stále sú v našich srdciach a ten domov nikdy neopúšťajú.
P
reto byť matkou je odmena na doživotie. To je tajomstvo nás matiek – my poznáme pohľad bábätka, ktoré nás v noci zbadá a celá jeho tvárička vyjadruje zázrak – vidí mamu. Vďaka deťom sme neskutočne bohaté – máme srdcia plné nezištnej lásky. A vďaka láske sme úžasné, skvelé, trpezlivé, obetavé, usmievavé, premýšľajúce, jedinečné…. Sme jednoducho mamy.
Dnes teda pripíjam na nás – na všetky mamy, ktoré vedia, že sa môžu mýliť v hocičom, len nie v tom, že svoje deti milujú a dokážu im lásku prejaviť. Želám nám všetkým v dnešný sviatok srdcia plné múdrej lásky, aby sme rozoznali slepé uličky. A láskavej sily a trpezlivosti, aby sme vydržali kráčať po našich cestách.
Blanka Krajčovičová
